Základný korpus kostola vznikol približne v r. 1520. Štvorcová veža s kopulovou prilbou, ktorá na pozadí hrudy vytvára zavalitý dojem, pochádza až z XVIII. st., tak isto aj charakteristické nízke podlubie. Zaujímavosťou je to, že veža je pri zemi otvorená, vďaka čomu je možné vidieť jej konštrukciu. Kostol je orientovaný, postavený v zrubovej konštrukcii zo smrekovcového dreva, z ručne tesaných brvien. Skoro celý je pokrytý šindľami, čo mu dodáva neopakovateľný charakter. Väčšia časť kostola bola zničená počas I. sv. vojny: v jeho blízkosti sa tiahla línia rakúskych okopov a materiál zo stien, veže a strechy využívali vojaci na stavbu okopov, zničili aj interiér a väčšinu zariadenia. Obnova kostola sa začala v r. 1918, ale konzervatórské práce sa tiahli s prestávkami až do konca XX. st. Časť zariadenia sa podarilo zachrániť, o. i. gotickú krstiteľnicu z r. 1522, pretrvali aj gotické ozdobné portály a fragment polychrómu z XIX. st. na južnej stene prezbitéria. Z jednoduchého interiéru dnes emanuje pokoj a zádumčivosť. Bohato zdobený je iba obnovený hlavný oltár z neskorej renesancie zo XVII. st. Bočné oltáre pochádzajú z konca minulého storočia. Organizácia Europa Nostra (propagujúca a chrániaca kultúrne a prírodné dedičstvo v Európe) v r. 1992 odmenila kostol za vzornú konzerváciu (pripomína o tom medaila umiestnená v kostle). Reštaurátorské práce vykonávané s dbanlivosťou, aby sa zachovala autenticita, boli iba jedným z dôvodom dodania kostolíka do zoznamu UNESCO.