Malý kostolík bez veže dnes nádherne pasuje ku krajine. Chránia ho obrovské stromy, okolo ktorých sa zachovali mohyly. Do dnešných čias pretrval samotný kostol skoro v nezmenenom tvare, zachovávajúc si archaické gotické obrysy. V XVII. st. bol obkolesený nízkymi, prízemnými podlubiami a v XIX. st. bol pridaný západný portál. Otvorené podlubie pridávajúce na kráse, okrem svojej zvyčajnej funkcie (ochrana podmurovky pred zvhlnutím a poskytovanie úkrytu pútnikom) slúžilo aj na prechovávanie truhiel, kým boli položené do hrobov v cintoríne pri kostole. Tento starý cintorín, založený v r. 1711, vyzerá dnes veľmi malebne; zachovalo sa v ňom mnoho vzácnych náhrobkov z XIX. st. Je ťažké neobdivovať interiér kostolíka: askétický a plný ušľachtilosti. Malé okienka skúpo osvetľujúce miestnosť a panujúce pološero je ideálne pre kontempláciu. V takomto surovom, úbohom interiéri robí dojem polychróm s ornamentami a figúrami tesne pokrývajúci steny a povaly. Najstaršia dekorácia stropov v prezbitériu (koniec XV. st.) a v lodi (XVI. st.) bola vykonaná pomocou šablóny: rastlinné motívy sú v zelených, hnedých, žltých a modrých odtieňoch. Polychróm na stenách prezbitéria pochádza zo XVII. st. a v lodi z XVIII. st. a zobrazuje rôznorodé scény z náboženského života. Polychrómovaná je aj parapetná doska chóru, na ktorej ľudové maľby zobrazujú desať prikázaní. Interiér kostola bol donedávna zdobený tromi neobyčajne vzácnymi gotickými oltármi (z XV. a XVI. st.), ktoré boli žiaľ ukradnuté. Keď sa ich podarilo získať späť, zostali umiestnené v Múzeu diecézie v Tarnove, vo svätyni sa nachádzajú ich kópie. Z výzdoby sa vyníma malebná baroková ambóna so zobrazenými štyrmi apoštolmi. Kamenná doska v strede lode je vstupom do hrobky Jozefíny a Antona Ledóchowských, rodičov blahoslavenej Márie Terézie a svätej Uršule. V r. 1977 hrobku zničili záplavy. V svätyni sa nachádza aj vzácny krabičkový pozitív – skriňový organový inštrument, jeden zo siedmych tohto druhu v Poľsku.